Milan Rúfus: Nedeľná modlitba za otcové ruky   Otcové ruky na večernom stole. Také sú veľké ako taniere. O chvíľu pôjde preč - kúpiť chlieb za mozole. Iba čo doje zvyšky večere. Keď mi tie ruky na sobotu vráti, budeme znova sedieť za stolom A moja dlaň sa v jeho stratí, akoby jej tam ani nebolo. A ja viem veru, čo sa možno stane, že vyhŕkne mi slza na líčko. Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane ako ružové vtáčie vajíčko. Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke. A bude sa mi, Bože, sladko spať. Akoby som spal na nebeskej lúke. A ničoho sa nebudem už báť.
Nikdy sa vám nepodarí vyšplhať po rebríku úspechu ,pokiaľ budete mať ruky vo vreckách.
Žite každý deň v prítomností a učiňte ho krásným.
Naše správanie je výsledkomnálady,v ktorej sa práve nachadzame.Nauč sa ovladať svoju náladu a staneš sa pánom svojho správania.
Keď vyžarujete tu správnu energiu,pritiahnete k sebe ľudí aj priležitostí.
Nenechajte včerajšok, aby vám zobral príliš veľa z dneška.
Víťazstvo patrí tým najvytrvalejším. Buď vždy veselý- to je najlepšia medicína. Veselosť je filozofia veľmi málo pestovaná. Je slnečnou stranou života.
Nepozerajte sa smutne za minulosťou,už sa nevráti.Radšie múdro využite prítomnosť.
Dejiny prírodných vied sú plné príkladov,že znajblaznivejších nápadov klíčia genialné myšlienky.
Šťastie neznámená mať čo chceš.Znamená chcieť to čo máš.
Človek s novým nápadom je považovaný za blázna až kým jeho napad neuspeje.
Usmejte sa .A vo vašom úsmeve nech je veľa dobroty a iba trošu,trošičku trpkosti. Odpuste životu a svetu,že nie sú dokonalí.
Svet,ako sme ho vytvorili,je procesom nášho myslenia.Bez zmeny nášho myslenia ho nemôžeme zmeniť.